Peter Milenky je grékokatolícky kňaz, otec a hudobník. Raz, ako hudobník a textár, dostal otázku, či má nejaké spätné odozvy od svojich poslucháčov. Toto je jeho odpoveď:
            „Piesne, ktoré hráme v chráme, majú v sebe zjavnejšie alebo viac skryté posolstvo nádeje. Tak pre veriaceho ako pre neveriaceho.  Vždy je pre mňa úchvatné, keď mi niekto rozpovie príbeh, ako naša pieseň zasiahla do života konkrétneho človeka. Svedectiev je viac, ale jedno z nich ma vždy postaví do pokory.
            Raz, keď sme v istej dedine mali koncert, prišiel za mnou domáci kňaz s prosbou, aby sme nasledujúcu pieseň venovali Dominike. Ja som nevedel, kto je Dominika, kňaz zasa nevedel, aká pieseň to bude. Bola to pieseň Boh vie – Jób a pred piesňou som povedal zopár slov o tom, že nech je Dominika kdekoľvek a v akejkoľvek situácii, Boh o nej vie a že verím, že ju istotne povedie.
            Po skončení koncertu prišli za mnou rodičia Dominiky a povedali mi, že Dominika je drogovo závislá a nezvestná už dlhší čas. Kúpili si CD-čko a poďakovali za pieseň.
            Asi po pol roku som mal telefonát, v ktorom si istý pán objednal viac kusov CD-čiek. V rozhovore mi prezradil, že je tým otcom Dominiky, ktorej sme pred časom na koncerte zahrali pieseň. Bol vďačný za naše piesne a chcel ich posunúť ďalej. Len pomaly začal popisovať, čo sa v ich rodine udialo. Ako im nedávno zavolala polícia, že našla ich nezvestnú 16-ročnú dcéru a majú si ju prísť vyzdvihnúť. Prišli. Dominika z duše neznášala akékoľvek náboženské piesne. Keď nastúpili do auta a pohli sa, akurát z CD-čka začala hrať pieseň Boh vie – Jób. Rodičia čakali, ako ich dcéra bude reagovať – či nezačne vrieskať či byť agresívna. No ona počúvala a tak pri tej piesni začala plakať, že museli zastaviť.
            Rodičia pochopili, že s Dominikou sa niečo deje. A ona od toho času naozaj nastúpila novú cestu životom.
            Pri takýchto príbehoch človek aspoň sčasti pochopí, aký je Boh veľký. Ako on píše veľké veci v životoch ľudí a my smieme byť ich aspoň malou súčasťou.“